WASHINGTON, BRATISLAVA. Dohoda o ťažbe nerastných surovín, ktorú v noci na 1. mája stredoeurópskeho času podpísala Ukrajina vo Washingtone, je lepšia ako čokoľvek, čo Donald Trump Ukrajine doposiaľ predkladal, no stále zaváňa kolonializmom.
Situáciu, keď sa jedna krajina vzdá polovice výnosov z vlastných nerastných surovín v prospech iného štátu, ťažko nazvať inak - zamýšľa sa v článku pre The Spectator Mark Galeotti, britský historik a expert na ruskú politiku.
Ukrajinská ministerka hospodárstva Julia Svyrydenko informovala, že dohodu podpísala vo Washingtone, americký minister financií Scott Bessent na jej margo povedal, že "Trumpova administratíva je oddaná mierovému procesu s cieľom slobodnej, zvrchovanej a prosperujúcej Ukrajiny".
Ukrajina podľa podpísanej verzie dohody zakladá spolu so Spojenými štátmi Rekonštrukčný investičný fond, do ktorého budú prúdiť výnosy z ťažby prvkov vzácnych zemín, ropy či zemného plynu.
Kyjev sa v podpísanom dokumente zbavil najväčšej hrozby - možnosti, že by Amerika spätne považovala poskytnutú vojenskú pomoc za dlh a zisky z nerastného fondu by brala ako splátky za už poskytnutý materiál.
Z "nerastného fondu" by Ukrajina mohla platiť za ďalšiu americkú pomoc, čomu by nasvedčovala aj aktuálna informácia denníka Kyiv Post, že Trumpova administratíva predložila kongresu na schválenie predaj vojenského materiálu Ukrajine za vyše 50 miliónov dolárov.
V článku sa dočítate:
- Čo znamená dohoda o nerastoch pre Ukrajinu,
- ako môže pokračovať spolupráca Ukrajiny a USA,
- či a ako bude dohoda vplývať na mierový proces,
- ako ju hodnotia odborníci.
Ukrajina "nemá karty"
Príbeh dohody o spoločnom využívaní nerastných surovín dobre ilustruje, aké náročné je vyjednávať s aktuálnou americkou administratívou.
Keď Donald Trump počas ponižujúceho februárového stretnutia v Bielom dome ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vytýkal, že na túto hru nemá dosť dobré karty, mal tým na mysli rokovania s Ruskom a vojnu ako takú.
Pokojne však mohol hovoriť sám o sebe.